Čierna a biela

Dokumentárna dráma o spolužití starnúcej psychologičky a dospelej rómskej ženy.
Film, ktorý odhaľuje zmysel pomoci a inšpiruje k tolerancii a k otvorenosti. Popisuje
a analyzuje spolužitie dvoch cudzích žien prostredníctvom ich výpovedí a spomienok.
Lucia a Katarína hovoria každá svoj životný príbeh. V jednom momente sa ich rozprávania
pretnú a zistíme, že ženy majú spoločného oveľa viac, ako len trvalé bydlisko na tej istej
adrese.
Katarína a Lucia majú spoločný domov. Staršia z nich, vdova, veľká, rozhodná, silná žena
Katarína bola kedysi riaditeľkou detského domova, pred tým ešte psychologička vo väznici.
Dnes má 64, dve samostatné dospelé dcéry, starého poloslepého psa, nevrlého dôležitého
kocúra. A Luciu, dvadsaťdeväťročnú Rómku, ktorá bola kedysi jej chovankyňou v detskom
domove. Dnes zdieľajú spolu malý dom v mestečku Tisovec.
Námetom na film je intentzívny a hlboký vzťah dvoch papierovo cudzích žien, jednej
na prahu staroby, druhej v rozpuku aktívneho života. Pre Luciu je kľúčová vôňa aviváže.
Tú jej Katarína ako prvá v živote ponúkla, keď si u nej potrebovala vyprať bielizeň. Odvtedy
ubehli dlhé roky a Katarína dala počas nich mladej Rómke šancu spoznať, aké to je, môcť
použiť aviváž hocikedy, ponúkla Lucii svoj domov. S jej podporou vyštudovala vysokú
školu, teraz sa už ako sociálna pracovníčka snaží pomáhať ďalej.
Možno sa na prvý pohľad zdá, že je jasné, kto v tomto súžití dáva a kto prijíma. Vzťahy,
zvlášť neštandardne nakombinované, sú komplikované a krehké. Vnútro ľudí, nevynímajúc
ani jednu z našich dvoch hlavných hrdiniek, navrstvené a poznačené rôznymi škrabancami.
Ide o komplexné zobrazenie situácie zo všetkých relevantných pohľadov – a medzi ne
patrí aj ten, že napriek zdanlivo jasne rozdaným kartám zachraňuje v súčasnosti Lucia
vyhasínajúcu Katarínu. Tá má za sebou divokú minulosť a aktívny život. Prichádzajúca
staroba ju deprimuje. A diagnóza rakoviny tento pocit ešte znásobuje.
Ďalším zaujímavým rozmerom je aj postoj okolia k situácii. Populácia má vo všeobecnosti
tendenciu prijať neštandardné momenty ťažkopádne. Tisovec to dal obom vyžrať. Neraz
čelia záškodným poznámkam o tom, aká je Katarína hlúpa, lebo vychováva „cigánča”,
či aká je hlúpa Lucia, lebo robí dôležitej dáme doma slúžku. Konšpirátori za hranicou
vlastnej dôstojnosti šíria dokonca najabsurdnejšiu verziu o ich lesbickom vzťahu.
Aj tento krivý obraz života v malom meste patrí do témy.